dnes začnem takou úsmevnou historkou. Na tlačovky najmúdrejšieho a najsociálnejšieho predsedu vlády Roberta Fica som chodil len s veľkým sebazaprením. Jednoducho som nemal rád tohto arogantného človeka, ktorý od rána do večera klamal, zavádzal verejnosť, urážal novinárov a ktorého jediným záujmom bolo, ako sa čo najdlhšie udržať pri moci.
A aj sa mu to podarilo, nanešťastie, na dosť dlhú dobu. Ale teraz k tej úsmevnej historke. Na príchod Roberta Fica sme, spolu s inými kolegami, čakali v honosnom sídle Smeru. Pán premiér, ako obyčajne meškal. Nie preto, že by bol nejako extra vyťažený, ale jednoducho robilo mu dobre takto ukázať novinárom, kto je pánom času.
Putin necháva na seba čakať svetových lídrov a dokonca aj pápeža, a robí to len a len preto, aby ich a aj seba presvedčil, že meria dva metre a že Rusko je prosperujúci a tým pádom aj dôležitý štát. Robert Fico by si to, samozrejme, dovoliť nemohol, a tak sa jeho obeťou stávala pravidelne obec novinárska. Nakoniec sa po 30-minútovom meškaní objavil. Kameraman TA3 ho požiadal, aby tlačovú konferenciu začal asi o 5 minút, nech dobehnú správy, ktoré práve televízia vysiela.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.