spomienky na vládne opatrenia, ktoré mali zabrániť cestovaniu množstva najmä v Bratislave usadených ľudí smerom na východ, do „starej vlasti“, sú stále živé. Kolóny, zbytočné kontrolovanie vodičov, splašený únik o pár dní skôr, aby sa cesta stihla ešte pred lockdownom. A potom návrat po lockdowne, aby neboli problémy.
Dôsledky vládnych opatrení boli v zásade presne opačné, než vláda zamýšľala. Iste, niektorí ľudia, ktorí plánovali cestovanie, sa svojich plánov vzdali. Ale boli tu ďalší, ktorí nijaké dlhodobé cesty preč nemali v úmysle, ale lockdown ich naplnil pocitom klaustrofóbie. Po dlhých dňoch strávených v panelákoch a bez možnosti väčšieho výbehu a slobodnejšieho nádychu si už nevedeli predstaviť, že to vydržia ešte dlhšie. A tak hoci pôvodne mali zámer maximálne na deň, možno len na pár hodín, odskočiť mimo mesta, práve po oznámení lockdownu sa v nich prebudilo odhodlanie, že ak nebudú môcť ísť ani na ten jediný deň, tak pôjdu radšej na vyše týždňa – od utorka do utorka, prípadne až do stredy.
Označiť všetkých týchto ľudí za nezodpovedných je v zásade absurdita. Mnohí z nich naozaj nešli rozniesť infekciu k starým rodičom, ale len na svoje chaty, chalupy, na samoty, do lesa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.