vo finále prezidentských volieb z roku 2019 išlo o to, či vyhrá Maroš Šefčovič, teda neúprimný spolupáchateľ Smeru s maskou katolíka, alebo Zuzana Čaputová, teda dlhoročná ctiteľka spravodlivosti a právneho štátu. Dopadlo to dobre. To, do akej miery dobre, je zrejmé, ak si len na chvíľu predstavíme nevkus opačného výsledku.
Po dobrom výsledku prišli rýchlo aj dobré dôsledky. Slovensko upútalo nielen šarmom svojej novej hlavy, ale najmä dôkazom, že aj v Európe, akoby unavenej štandardnou politikou, sa môže vo voľbách presadiť niečo svieže a pritom rešpektujúce ústavnú demokraciu, slobodu a aj solidaritu.
Ale skutočný definičný moment Zuzany Čaputovej ako prezidentky ešte len príde. Možno to bude jednorazové rozhodnutie o generálnom prokurátorovi, možno dlhodobý spor s premiérom o povahu vládnutia, a možno ešte niečo iné. No nebudú to slová, ale činy, ktoré rozhodnú, k akému typu prezidentov sa napokon zaradí – či k ceremoniálnym, a preto všeobecne obľúbeným, alebo k principiálnym, ktorí nad svoje percentá kladú omnoho vyšší záujem.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.