ešte nedávno bolo všeobecne platné, že keď chcel mať človek z akejkoľvek pracovnej alebo záujmovej oblasti trochu radosť, vyžadovalo si to investovať do tejto oblasti trochu potu. Dá sa povedať, že nielen trochu a že radosť z práce a poznania bola priamoúmerná vynaloženej námahe.
Vezmime si napríklad jedinca, ktorý venuje svoje úsilie matematike. Po základnom pregraduálnom vzdelaní, ktoré v tomto prípade predstavuje úspešne zvládnutý druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, a keď má otvorenú myseľ a srdce, môže sa ponoriť do hľadania krásy trochu vyššej abstraktnej matematiky. Dokonca tvorivo alebo aspoň inovatívne. To sa dá vlastne zovšeobecniť na všetky vedné odbory, prírodné i tie spoločenské – sociálne, ale aj na remeslá a iné činnosti. Podobne je to, keď venujeme všetku mentálnu a fyzickú silu napr. hudbe.
c-dur na piane
Viacerým ľuďom je zrozumiteľnejšie, že aby sme mali radosť z Umenia fúgy Johanna Sebastiana Bacha či Stravinského Svätenia jari, z Beethovenových, alebo Mahlerových symfónií, alebo aby sme nevynechali niečo modernejšie, z nášho Zeljenku či zo Summertime v podaní Elly Fitzgerald a Louisa Armstronga; či už ako trochu kvalifikovaný poslucháč, alebo dobrý interpret, dokonca na nich nadviazať ako skladateľ, vyžaduje to čas, námahu, nesmiernu trpezlivosť, talent, prax a, samozrejme, tiež otvorené srdce a myseľ.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.