ústrednou témou posledných dní nebola koalícia, ale rozpad Smeru, a teda koniec celej jednej éry, dominovanej Robertom Ficom a mecenášmi v pozadí. Ten rozpad je popisovaný veľmi vážne, hoci je len úsmevný.
Ľudia z Pellegriniho skupiny sa tvária ako slušní sociálni demokrati, hoci všetci do jedného dvanásť rokov na svoj osobný prospech využívali nielen popularitu Fica, ale najmä nezákonnosť a rozvrat právneho štátu a so sociálnym cítením nemali spoločné zhola nič. Ak teda za sociálne cítenie nepovažujeme čokoľvek zadarmo alebo trinásty dôchodok krátko pred voľbami. Pellegriniho skupina s Erikom Tomášom preto nie je nádej, ale beznádej pre budúcu slušnú ľavicu.
Robert Fico sa zasa tvári, že od neho odchádza biznis krídlo strany a „deti” Roberta Kaliňáka. Hovorí tým časť pravdy, aj zradu komplicov cíti oprávnene, no nechcene tým priznáva nielen skutočnú povahu Smeru, ale najmä vlastnú zodpovednosť za to, aký typ strany na objednávku zneistených mečiarovských podnikateľov pred dvadsiatimi rokmi stvoril.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.