pre kontext, nebudem sa vyjadrovať k trom návrhom zákona, čo podávajú parlamentné čudá s tým cieľom, aby pôsobili konzervatívnejšie a lapali na túto vábničku dôverčivých voličov, ktorí ešte kotlebovskú a kuffovskú konšpiračnú hru na konzervatívcov neprekukli. Tie tri návrhy sú tak mimo, ako sú mimo ich predkladatelia. Ak niekto z dobrého úmyslu a naivity skočí na ich lep, mal by si uvedomiť, že si tým na seba prichytí morálnu špinu.
Vyjadrím sa však k návrhu od OĽaNO, ktorý pokladám za racionálnejší. Ale predovšetkým k tomu, či je potrebné zákon, ktorý máme, meniť.
snaha o dokonalosť často nepomáha
V prvom rade si nemyslím, že súčasná legislatíva, ktorou sa reguluje umelé ukončenie tehotenstva na Slovensku, je dobrá. V takej citlivej, doslova a do písmena bolestnej otázke, akou sú umelé potraty, totiž jednoducho nie je možné mať dobrú legislatívu.
Umelé potraty sú téma, ktorá na seba nabaľuje obrovské množstvo reálneho utrpenia, oveľa viac, než sú predkladatelia rozličných návrhov na jej úpravy – takých či onakých, zmierňujúcich či sprísňujúcich – schopní postihnúť. Isteže, niečo podobné sa dá povedať aj o iných zákonoch, ktoré sa dotýkajú života a smrti skutočných ľudí. (Lebo aj dieťa pred narodením je skutočný človek, na tom trvám.) Ale v oblasti umelých potratov ide ešte o oveľa väčšiu dilemu medzi dobrom a zlom, pretože sa tu stretávajú dva legitímne koncepty: život a telo ženy, život a telo jej dieťaťa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.