pôvodne som sa chystal na malý výlet. Mal som v pláne vybehnúť (presnejšie povedané, pomalým, dýchavičným tempom) na Sandberg a pokochať sa kopčekom, okolo ktorého sa pred niekoľkými miliónmi rokov preháňali čudesné ryby a iný tvorovia.
Lenže život mal na túto sobotu so mnou iný plán, a tak nejakým prečudesným spôsobom spojil zdanlivo nespojiteľné udalosti z minulosti s tými dnešnými a pripomenul mi, že existujú veci, na ktoré by sme nemali zabúdať a že by sme sa mali držať odkazov, ktoré k nám z večnosti posielajú ľudia, ktorých celkom bezdôvodne popravili komunisti, a to len preto, že sa držali ideálov slobody. Komunistická čvarga mnohým slušným ľuďom neváhala zobrať nielen slobodu, strčiť ich na celé roky do uránových gulagov či koncentračných táborov, ale ich aj bez zaváhania vraždiť.
Našťastie, sobota sa nezačala vraždou, ale tlačovou konferenciou strany Za ľudí, na ktorej oznámili, že najlepšie by bolo, keby Boris Kollár odišiel z čela parlamentu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.