Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Istropolis, dar od priateľa Fidela Castra

.peter Bálik .názory

Nechcem sa púšťať do polemiky, či Istropolis je významnou architektonickou pamiatkou. To nechám na odborníkov, možno tá budova má všetky potrebné historické atribúty, aby zostala zachovaná, respektíve zreštaurovaná, no vždy, keď som sa ocitol v jej blízkosti a platí to aj teraz, nemal som z nej nikdy dobrý pocit.

Peter Bálik

mramor vo mne odmalička evokoval pocit akéhosi mauzoléa alebo Domu smútku, kam sme ako školáci museli chodiť z povinnosti kvôli nejakým pionierskym sľubom a iným blbostiam. Keď padol boľševický režim, to nepríjemné mravčenie v bruchu vo mne nezmizlo. 

S výnimkou Mariána Vargu som tam nezažil jediný dobrý koncert a do kina som chodil radšej niekam inam. Nechápal som tie dlhé nekonečné chodby a obrovské predsália s veľkými šatňami, ktoré mi pripomínali všetky tiez zjazdy slovenských komunistov, ktoré sa tam do Novembra odohrávali. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite