bude to asi tým, že som vyrástol na dedine. Tam sme sa na ulici nielen zdravili, ale zvyčajne aj zastavili na kus reči, poohovárať či pochváliť susedov, úrodu alebo prasa, ktoré v chlieve čakalo na skončenie svojej životnej púte na tomto svete. A tak ako vtedy, aj teraz sa veľmi rád z času na čas prihovorím celkom neznámym ľuďom, ktorých stretnem v obchode, na ulici či na prechádzke v lese.

Občas sa síce stane, že na mňa nechápavo pozerajú či dokonca razantne odmietnu akúkoľvek konverzáciu. Väčšinou sa však s úsmevom zapoja do kratučkej výmeny názorov na potomka, ktorý o dušu vreští v kočiari, či na nezbedného psa, ktorý si na blatníku môjho auta značkuje svoje teritórium a necháva odkaz o svojej sexuálnej sile psím dámam, ktoré neskôr pôjdu okolo. Ja, slušne vychovaný starý muž, pochválim ako sa dieťatko podobá na krásnu mamičku, prípadne na oboch rodičov.