nepriamo tak poprel slová svojho premiéra Igora Matoviča, ktorý toto pred niekoľkými dňami tvrdil na svojom Facebooku. Teraz je už v podstate jedno, či to pán Kyselica robil, alebo nie, či udával svojich kolegov, alebo ich o svojej utajenej činnosti informoval. 

Niečo však robiť musel, veď inak by mu z tajnej služby neprichádzal plat. Slepá a ničím nepodložená viera ministra vnútra v jeho krištáľovo čistý charakter však nie je pre verejnosť dobrou správou. Roman Mikulec by sa nemal tváriť ako nezúčastnený pozorovateľ tejto kauzy. Veď ak by nebolo Tomáša Druckera, tak by sa pomaly a isto na Kyselicovo zlyhanie zabudlo. Jeho slepá viera v to, že nerobil nič zlé či, nedajbože, protiprávne, je na smiech. Ministerstvá vnútra a obrany nemali čakať na trestné oznámenie a už dávno mali dať preveriť všetky okolnosti tejto kauzy a hlavne to, kto a prečo Kyselicu niekto dekonšpiroval.