odlišujú ich iba tváre, ktoré obaja ukazujú verejnosti. Ficov výraz tlstého a mrzutého buldoga, permanentne zamilovaného do mladých feniek, ostro kontrastuje s usmievavou tvárou, lemovanou zdanlivo nepestovaným strniskom pána Pellegriniho. 

Obaja falošnými slovami o službe národu, budúcej prosperite, ochrane chudobných, ktorých paradoxne „vyrobili“ práve oni, maskujú svoju nechutnú túžbu vrátiť sa opäť k moci. Robia to síce každý inak, cieľ však majú rovnaký – byť opäť pri koryte a zblízka načúvať tomu slastnému mľaskaniu, ktoré im pripomína časy, keď sa na tom miliardovom hodovaní podieľali osobne. 

Robert Fico šteká, občas hryzie, mračí sa, permanentne klame a ak neklame, tak hovorí polopravdy.