to, že by takéto slová mohli odznieť, si väčšina z nás nevie ani pripustiť a asi by sa proti tomu ozvala. Na druhej strane nám vôbec neprekážajú ulice maršála Koneva či pomníky Vasiľa Biľaka, alebo prokurátora Urválka, ktorý posielal na smrť a na dlhé roky do väzenia nevinných ľudí. 

Na jednej strane neakceptovateľný fašizmus a nacizmus a na strane druhej tolerovaný a veľakrát aj obdivovaný komunizmus. Po jeho páde v roku 1989 mnohých ľudí ani nenapadlo, že sa zvrhlá komunistická myšlienka vryla do duší veľkej časti občanov takú hlbokú brázdu, že akákoľvek zmienka o bezprávnosti tohoto režimu vyvolávala zúrivý odpor. 

 Veď sa tu toho toľko vybudovalo, aj to zdravotníctvo fungovalo, aj sme mohli trošičku kradnúť, aj poriadne nerobiť a ulievať sa v práci, nebolo tu ani veľa zjavných boháčov a ani zjavných chudobných a po protekcii sa dalo všetko vybaviť, kričia o dušu.