môj otec má ťažkú cukrovku. Cez víkend začal kašľať, tep­loty vystúpili na tridsaťdeväť a zle dýchal.  Bývame od seba dvestotridsať kilometrov. 

Pokúšal som sa k nemu dostať sanitku. Jeho stav nevyzeral dobre a mal som podozrenie na COVID. Príznaky tomu nasvedčovali. Sanitka neprišla, mali veľa iných súrnych prípadov a odporučili mi ísť na pohotovosť. Viem, že zdravotníctvo je v zúfalom stave. Sadol som do auta, za dve a pol hodiny som bol pri otcovi a odviezol ho do nemocnice sám. Jeho stav bol natoľko vážny, že ho ihneď hospitalizovali. Testy potvrdili aj koronavírus. Následne som sa pokúšal dovolať na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave. Myslel som si, že ma pošlú na testovanie.

Na linke však zaznel oznam – číslo je nedostupné. Desaťkrát som si to číslo skontroloval, ale skutočne nefunguje. Zavolal som na centrálne číslo. Tam mi oznámili, že Bratislava je preťažená a linka skolabovala. 

 Pýtal som sa, čo mám teda robiť. Mám vraj čakať. Niekto ma niekedy bude kontaktovať. Ale čakanie na Godota som už zažil pri sanitke.