keď sa na jar stala Európa dejiskom pandemickej krízy, mali sme len obmedzené množstvo vedomostí o povahe vírusu. Na druhej stane, mali sme dostatok informácií potrebných na to, aby sme pred ním cítili rešpekt a (aj vďaka tomu) dostali jeho šírenie pod kontrolu: vedeli sme,  že vírus dokáže položiť na lopatky zdravotníctvo krajín, ktoré ho mali v podstatne lepšej kondícii než my. 

Ak prerazí múry našich ošarpaných nemocníc, zdravotníctvo skolabuje do pár dní. Vedeli sme, že ak nám začne byť ťažko, nedostaneme sa k testom, nepríde po nás žiadna sanitka a ani nám nikto nezdvihne telefón na odporúčaných linkách.