Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.týždeň Maríny Gálisovej: Bizarná strana Kollára a Krajčí prilepený k stoličke

.marína Gálisová .názory .názory

Soft nacionalizmus si nájde svoje publikum a nepopulistické strany by si nemali myslieť, že Kollár nevie, čo robí.

Marína Gálisová

ten, koho nechce ani Putin

Alexander Lukašenko odchádza. Diktátor sa ešte skúša klaňať pred oponou a čaká, či ho potleskom nevyvolajú naspäť zo zabudnutia, kde už jednou nohou je. Ale ľud ho nechce. Signálov, že končí, je niekoľko: prvý, že medzinárodné spoločenstvo čoraz silnejšie tlačí na jeho odchod. Druhý, že líderka opozície Sviatlana Cichanovská sa prejavuje čoraz ráznejšie, ba až štátnickejšie. Jej sľub Lukašenkovi, že ak odíde v pokoji, môžu mu byť poskytnuté isté bezpečnostné záruky, je významný. Niekto v ňom vidí pokus o kompromis s diktátorom.

Ono však znie skôr ako potvrdenie pevnej pozície: ak môže Cichanovská takéto ponuky dávať, je v stave prevziať moc a velenie aj nad silovými zložkami. Práve tie už zrejme Lukašenka čoskoro začnú opúšťať. Kremeľský cár Putin mu totiž neprispel ani zďaleka toľko, koľko Lukašenko pýtal, a keby mu mienil pomôcť otvorenou inváziou (aspoň ukrajinského typu), tak by to bol dávno urobil. Ten, koho nechce ani Putin – s týmto prívlastkom Lukašenko zlezie konečne z javiska.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite