reformy sú potrebné, no nie preto, že dostaneme miliardy z EÚ.  Otázne je, aké reformy vláda navrhne. Také, ktoré na dlhé obdobie stabilizujú verejné financie, určia smerovanie v školstve, vo vede, v justícii a v živote krajiny a budú reakciou aj na súčasné výzvy, ktorým čelí celý svet? Mal som tú česť a možnosť sedieť v najreformnejšej vláde, aká kedy bola na Slovensku od Nežnej revolúcie. Bola to druhá Dzurindova vláda, za ktorej sa o Slovensku hovorilo v superlatívoch. 

Smer a bačovanie jeho nominantov a koaličných partnerov, ktorí „ukradli aj to, čo bolo betónom zaliate“ bolo podobné ako za Mečiara. Spomeňme si na predražené stavanie ciest, mýtny tender, nástenkový tender, kauzu emisie a pod. Jednoducho to, čo reformy Dzurindovej vlády prinášali, Ficove vlády využili pre „nášho človeka“, a nie pre krajinu. Druhý dôchodkový pilier demontovali a rozdali našetrené peniaze konkrétnych ľudí tým, čo sociálny systém len zneužívali. K tomu prispelo aj demontovanie právneho štátu ako takého, keď „náš človek“ stál nad zákonom, a to umožnila polícia, prokuratúra, ako i súdy. 

Slovensko potrebuje reformy v mnohých oblastiach, ktoré nebudú iba želaním úzkej skupiny ľudí a nebudú zdrojom iba verejných zákaziek, ktoré súkromné spoločnosti realizujú. Potrebujeme reformy, ktoré zmenia život v tejto krásnej krajine, stabilizujú jej budúcnosť a zabezpečia všetko, čo občania potrebujú.