otázkou zostáva, čo vlastne mohli a hlavne mali, tvárou tvár Kotlebovej arogancii vypočítanej na efekt, účastníci tejto besedy urobiť. Tu je zopár nápadov.

1. Moderátor mohol a podľa mňa aj mal poslanca Kotlebu upozorniť, že ak si rúško nenatiahne, tak reláciu ukončí. Ak by to nespravil, mal divákom oznámiť, že je mu to ľúto, ale dnes sa O päť minút dvanásť konať nebude. Lenže to by musel mať odvahu a za sebou celé vedenie tejto inštitúcie.

2. Moderátor mohol zvoliť aj mäkšiu verziu, v relácii pokračovať a Kotlebovi neudeliť slovo. Zabránil by tak dvom veciam: Šíreniu bludov o koronavíruse a samotnému šíreniu bacilov z poslancového hrdla. Táto verzia však s sebou prináša mnoho rizík a neodporúčal by som ju realizovať.

3. Reláciu mohol po telefonickej konzultácii s riaditeľom spravodajstva  ukončiť režisér veľmi jednoducho. Vypnúť  štúdio a divákom titulkom na obrazovke oznámiť, prečo pristúpil k takémuto kroku. Je však viac ako isté, že Vahram Chuguryan by to nikdy neschválil.