obdobie, ktoré máme za sebou, by zrejme niekto zhodnotil ako Leto našej nezodpovednosti. Leto, keď ľudia chodili hore-dolu cez hranice, zúčastňovali sa na svadbách, oslavách, koncertoch, tlačili sa na turistických chodníkoch aj v akvaparkoch, objavovali čaro domáceho cestovného ruchu – ale, ako by zrejme zdôraznil premiér, pokazili si to a vzápätí prišla druhá vlna korony.

Skutočnosť je trochu iná. Toto leto nebolo letom našej nezodpovednosti. Alebo presnejšie, nie letom nezodpovednosti bežných občanov. Bežní občania sa správali, ako sa bežní občania správajú. Ale tí, ktorých títo bežní občania platia zo svojich daní, nemali letovať. Mali pracovať.

Malo to totiž byť leto manažérov v štátnej správe, leto skúmania faktov z prvej vlny korony, leto poučení a prípravy na druhú vlnu, leto racionálnych predikcií, leto zásobovania sa ochrannými pomôckami, vakcínami proti chrípke, dostupnými liečivami, ktoré zmierňujú priebeh ochorenia COVID-19, ale hlavne ľuďmi. Malo to byť leto, keď štát získa dostatočné množstvo testov a aj stály a robustný zdroj ich dodávania. V lete mal štát vyškoliť dostatok ľudí na trasovanie infikovaných a ich kontaktov.