dovolím si povedať, že dôchodková reforma bola – najmä z dlhodobého hľadiska – najdôležitejšou reformou druhej Dzurindovej vlády. 

Predovšetkým vytvorenie druhého piliera bolo odvážnym a úspešným krokom na ceste k udržateľnému dôchodkového systému, ktorý stojí na viacerých nohách a je menej závislý od svojvôle politikov. Takže systém bol nastavený na začiatku dobre (nie však dokonale), ale potom prišli vlády Roberta Fica.

Áno, výkonnosť a výhodnosť sporenia v druhom pilieri ďaleko zaostáva za pôvodnými očakávaniami. Treba však jednoznačne pomenovať dôvody a ukázať na vinníkov. Nalejme si konečne čistého vína! 

Po prvé, zabezpečiť dôchodkovú reformu do budúcnosti hľadaním konsenzu s opozíciou alebo sociálnymi partnermi bolo nemožné. Dohodnúť sa s Mečiarom, Slotom a Ficom a ich odborárskymi spojencami? V takom prípade by II. pilier nikdy nevznikol.