keď mi pred týždňom diagnostikovali COVID-19, prvý pocit bol dosť ťažký. A to mi správu priateľsky zatelefonoval Boris Klempa, bol som vopred dostatočne informovaný o problémových skupinách, nemám vysoký tlak, cukrovku ani rizikový vek. 

Napriek tomu som si to musel nechať racionálne prejsť hlavou. A myslím, že v tom hral rolu práve pojem „nakazený“. O čo horšie musia správu o pozitívnom náleze vnímať ľudia z rizikových skupín? Ako s tým prvé dni žijú? A ako na nich pôsobia napríklad brutálne fotky postihnutých pľúc? 

Viem, že je to dôležité pre zmenu úsudku popieračov, ale nezabúdajme ani na chorých. COVID-19 je horší ako chrípka, a tí, ktorí to popierajú, sa prosto mýlia. Je horší, pretože pre špecifické skupiny ľudí je nebezpečnejší. To je alfa a omega a hlavný dôvod všetkých opatrení. Môžu byť slabé alebo prestrelené – v tom sa vlády aj jednotlivci triafajú alebo mýlia – ale nemôžu nebyť. Súčasne však potvrdzujem dobrú správu – pozitívny test na COVID-19 nie je dôvod na paniku. 

Pozitívne testovaných bude teraz veľa, a s tým aj veľa strachu. Aby ho bolo trochu menej, pridávam priebeh mojej choroby.

Sobota: Prvé príznaky. Zopár suchých zakašľaní, podvečer pocit ako na začiatku chrípky, ktorý prešiel. Chuť a čuch prítomné. 

Nedeľa: Normálny stav, až poobede zrazu teplota 37,6 a na pár hodín znovu pocit chrípky. Hlásim sa teda na test. Trochu únava, nič viac. 

Pondelok: Pocit chrípky znovu ustúpil. Na obed test, poobede znovu 37,5 a potom pár hodín nič ťažké. Teda až na podvečernú správu o pozitívnom výsledku. Večer únava, ale myslím, že najmä psychická.

Utorok: Čuch a chuť stále prítomné, teplota znovu len na chvíľu zvýšená. Problém cítim skôr v prijatí ochorenia a v racionálnom uvažovaní. Pred očami mám snímky zničených pľúc a mozgu, chvíľu preto neúspešne zaháňam myšlienku, že práve to sa teraz vo mne deje. Znovu len mierna únava a taký ten špecifický pocit virózy. Neskoro večer nečakaná bolesť chrbta, zrejme sa chorobou oslabilo najslabšie ohnivko. Noci odvtedy trávim sledovaním americkej politiky a zápasmi finále NBA. 

Streda, štvrtok: Oba dni ako cez kopirák, teplota, čuch aj chuť normálne, aj pocit virózy viac-menej ustúpil. So záujmom sledujem aj našich s Írmi, neprekáža mi ani slabý futbal. 

Piatok: Ráno ma prekvapilo smrkanie a občasný, tentoraz nie suchý kašeľ. Cez deň to ustúpilo. Teplota normálna, poobede však prvýkrát zisťujem, že na rozdiel od chuti zrazu nemám čuch. Podvečer v zásade znovu bez iných príznakov, takže držím palce Djokovičovi a píšem tento text.

Neviem, čo prinesú ďalšie dni. Čakám. No ak aj vám príde SMS o pozitívnom teste, nepodľahnite strachu. Lebo pravdepodobnosť, že to zvládnete, je veľmi vysoká.