civilista a premiér Igor Matovič presvedčil vládu a nariadil civilistovi a zároveň ministrovi obrany vykonať najväčšiu vojenskú bezpečnostno-logistickú operáciu v dejinách Slovenskej republiky. Samotné velenie a riadenie tejto operácie vykonajú ozbrojené sily na čele s náčelníkom generálneho štábu a budú do nej zapojené desiatky tisíc ľudí z ďalších rezortov a samospráv. 

Aj keď v núdzovom a dokonca aj výnimočnom stave by takúto operáciu mali riadiť civilné zložky a armáda by im mala poskytovať podporu, zvolený postup neodporuje ústave a zákonom. V momentálnej situácii sú ozbrojené sily asi jedinou zložkou štátu, ktorá môže aspoň teoreticky zvládnuť naplánovanie, koordináciu a riadenie realizácie aktivít takéhoto rozsahu a v takom krátkom čase. 

To, že civilisti bez akejkoľvek vojenskej skúsenosti siahli po takomto vojenskom riešení je absolútne v súlade so štandardným postupom v demokratickom štáte. Politické vedenie štátu dáva zadanie, ktoré nemusí byť úplne jasné po odbornej stránke, odborné vojenské zložky v súčinnosti s ďalšími rezortami sú povinné vypracovať možné varianty postupu a dať svoje najlepšie odporúčanie. Politické vedenie potom rozhodne o realizácii alebo modifikácii zadania. Takto nejako vyzerá štandardný protokol. 

Menej štandardné je už to, že z celého postupu bola vynechaná hlavná veliteľka ozbrojených síl, prezidentka Zuzana Čaputová a Bezpečnostná rada SR. Igor Matovič má pravdu, ak tvrdí, že rozhodnutie o použití ozbrojených síl na odstraňovanie následkov núdzového stavu je plne v kompetencii vlády SR.

Prezidentka mu formálne nevie zabrániť v realizácii jeho plánov, mohla by maximálne zablokovať prípadnú žiadosť vlády o povolanie záloh podľa § 5 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu (č. 227/2002 Z. z.). Avšak arogantne odkázať prezidentke, že jej funkcia hlavnej veliteľky je len ceremoniálna, je mimo akúkoľvek štábnu kultúru a ani to nie je celkom pravda. Vynechanie Bezpečnostnej rady pri rozhodnutí o spustení takejto operácie je už aj mimozákonný postup. 

Preto je dobre, že prezidentka požiadala o zvolanie Bezpečnostnej rady SR. Jej zasadnutie totiž malo predchádzať rozhodnutiu vlády.  Prezidentka a Bezpečnostná rada musia byť o takomto masívnom nasadení ozbrojených zložiek a zásahu do života občanov nielen informovaní, ale mali by byť aj súčinní. Riadenie štátu a masívne používanie bezpečnostných zložiek nemôže byť predmetom politického gamblingu.

Premiér by si mal uvedomiť, že od 21. marca zastupuje všetkých občanov Slovenska a nie len svojich obdivovateľov. Premiér rád používa vojnovú rétoriku. Ako skúsený vojak profesionál si ho ako civila dovolím poučiť, že základným predpokladom úspechu akejkoľvek operácie je jednotné velenie a jednotné úsilie všetkých „bojovníkov“. Ako politik začiatočník si tohto skúseného politika dovolím upozorniť, že v situácii, keď úspech operácie závisí od vôle a podpory ľudu, je vyhnanie najpopulárnejšieho politika a najvyššieho ústavného činiteľa do kúta prejavom politického amaterizmu a bezhraničného egocentrizmu.  

Nejdem nijako rozporovať myšlienku celoplošného testovania. Ani nemá cenu rozoberať, čo všetko mohla či mala vláda urobiť v predchádzajúcich mesiacoch. Sme v konkrétnej situácii, ktorá sa vyvíja mimoriadne zle a vláda musí niečo urobiť, aby sa vývoj pokúsila zvrátiť alebo aspoň spomaliť. Operácia Spoločná zodpovednosť je vysoko riziková a jej úspech ani zďaleka nie je garantovaný ani pri najlepšom pláne a maximálnom úsilí.

Ak ju úspešne zvládneme, môžeme spomaliť druhú vlnu, zachrániť životy aj ekonomiku a posilniť dôveru občanov vo svoj štát. Ak ju ale nezvládneme, tak pandémiu nezastavíme a ešte viac sa prehĺbi nedôvera občanov v štát a jeho inštitúcie a priblíži sa jeho rozklad. Sobotné udalosti pred úradom vlády sú len slabým odvarom toho, čo by mohlo nasledovať.