panama je od konca Noriegovej diktatúry v tzv. novej demokratickej ére krajinou so stabilnou a rastúcou ekonomikou. Ak by sa ma niekto spýtal, v akej pozícii vidím Panamu na začiatku roku 2020, určite by som odpovedala, že mi robí starosť zadlženosť a že tento rok bude náročné udržanie fiškálneho deficitu na úrovni 2,5 percent.

Šiestim vládam po sebe (s rôznymi stranami) sa podarilo udržať ekonomický rast. Varovné hodnoty zadlženia však priniesli posledné dve vlády, ktoré sa už viac sústredili na kultúru míňania. Zdalo sa, že ekonomika začína pod novou administratívou chytať dych. Prišiel však covid-19 a zničil jej plány. 

Vo februári tohto roku, kedy sa konali masívne karnevalové oslavy, prebehla vo vláde diskusia o tom, čo robiť v súvislosti s aglomeráciami, ktoré karnevaly organizujú. Nakoniec bolo stanovené kritérium, že oslavy musia pokračovať, o víruse sa vtedy zatiaľ veľa nevedelo. Dvadsať dní po februárových karnevalových oslavách, zomrel prvý človek s ochorením covid-19. Pár dní na to, 17. marca, vláda kontroverzným spôsobom deklarovala karanténu prostredníctvom vládneho nariadenia namiesto toho, aby požadovala povolenie od parlamentu, ktoré vyžaduje väčšiu kontrolu a oprávnenia na obmedzenie občianskej činnosti. Táto situácia viedla postupne k žalobe na najvyššom súde, ktorá bola bez uváženia vecných dôvodov zamietnutá z formálnych dôvodov.

muži zvlášť, ženy zvlášť 

Spočiatku išlo iba o zákaz vychádzania medzi siedmou večernou hodinou až do šiestej rána nasledujúceho dňa. Pár dní na to prišiel dovtedy nepredstaviteľne prísny režim. V Paname sa týždeň rozdelil podľa dní, pohlavia a konečného čísla na občianskom preukaze. Teda pondelky, stredy a piatky mohli vychádzať na dve hodiny, napríklad medzi štvrtou a šiestou poobede, iba ženy, ak sa číslo na občianskom preukaze končilo šestkou. Utorky, štvrtky a soboty mohli vychádzať muži. Mužom bola potom odobratá sobota s odôvodnením, že cez víkend platí najprísnejší zákaz akéhokoľvek pohybu, ktorý sa začína už v piatok o siedmej hodine večer až do pondelka šiestej hodiny ráno. 

Panamčania žili takmer 7 mesiacov tak, že mohli vychádzať menej ako 20 hodín do mesiaca! Bez zásahu najvyššieho súdu bola vláda schopná pokračovať v sprísňovaní podmienok. Panama mala globálne nie iba jednu z najdlhších, ale aj najprísnejších karantén.