branislav Gröhling sám seba ocenil za to, že nemá pripravený žiadny stostranový dokument. Na predstavenie plánu mu stačí vraj 12 odrážok.
A to je práve tá najväčšia slabina celej predstavenej reformy. Zredukovať zásadné systémové zmeny v školstve na nákupný lístoček do potravín nie je dobrou správou. Reklamné slogany ponechajme telešopingu. V celej predstavenej reforme sa nedozvieme nič o tom, aká je vízia vzdelávania pre Slovensko. Aké školstvo vlastne chceme mať. Netušíme, z akých dát vychádzame, o aké zistenia sa opierame, prečo práve týchto dvanásť odrážok a nie iných.
S kolegami teraz napríklad uzatváram stávky na „reformnú odrážku“ s názvom modelové školy. Je to pre všetkých záhada, čo tento krok vlastne znamená. K celému návrhu sa akurát dozvieme, že má slúžiť ako inšpirácia na priestorové riešenia. Bude to škola so živými žiakmi? Alebo len muzeálny exponát, kde si pozrieme nové rozmiestnenie nábytku ako v oddelení IKEA? A skutočne je priestorové riešenie školy tou najväčšou prioritou? Oveľa väčším problémom predsa je, ako nám fungujú učiteľské kolektívy. K tomu žiadne návrhy nevidíme. Bolo by skvelé, keby sme sa opierali o dáta.