online vyučovanie v čase karantény vyprovokovalo potrebu digitálnej revolúcie.  Zároveň nás donútilo konfrontovať sa s faktom, že mnohé slovenské deti nemajú doma dosť počítačov pre súbežné vyučovanie, ak sú v rodine školopovinní súrodenci. Tisíce z nich nemá ani zodpovedajúce internetové pripojenie, či dokonca samostatnú izbu alebo elektrinu. 

To zároveň ukazuje, aká naliehavá je výzva riešiť sociálne a regionálne rozdiely v rámci Slovenska. Inklúzia, rovnosť príležitostí a férové podmienky sa ukázali ako úplne praktická požiadavka, ktorá vo svete, do ktorého nás vtiahla korona,  nie je víziou budúcnosti, ale požiadavkou dneška. Nároky na online vyučovanie na jednej strane vyplavili enormnú vlnu tvorivosti a spolupatričnosti v učiteľskej, rodičovskej a školskej komunite. 

 Na druhej strane potvrdili našu nepripravenosť využívať technológie efektívne v náš prospech. Pozornosť venovanú vzdelávaniu učiteľov, ako hlavných aktérov vzdelávacích aktivít, medzi dvanástimi bodmi ministra však nenájdeme. V čase zmien, evokovaných aj samotnou pandémiou, sa ešte väčšmi zvýraznila požiadavka, aby vzdelávanie, veda a inovácie pripravovali spoločnosť na rýchle a komplexné zmeny.