prvýkrát v histórii sme zažili vypočutia kandidátov na generálneho prokurátora, ktoré boli nielen verejné, ale aj veľmi tvrdé. V rámci jednotlivých vypočutí sme mohli sledovať aj okamžité reakcie kandidátov na otázky poslancov ústavnoprávneho výboru, ktoré sa mohli niekomu zdať na hrane slušnosti alebo dobromyseľnosti a možno aj za ňou. 

Títo poslanci boli následne z viacerých strán podrobení kritike, ale ja by som sa ich chcel na tomto mieste zastať. Funkcia generálneho prokurátora, jeho postavenie (takmer) neohrozeného panovníka celej prokuratúry, jeho extrémne silné kompetencie, ako aj závislosť ostatných prokurátorov od jeho vôle znamenajú nielen obrovskú moc, ale aj obrovský tlak, ktorému bude zvolený kandidát musieť v úrade čeliť. 

 Ak chceme vybrať do tejto funkcie človeka, ktorý si dokáže za každých okolností udržať vnútornú integritu a konať v súlade s verejným záujmom, je užitočné položiť aj zlomyseľné otázky, alebo otázky založené na neoverených informáciách. Instantné reakcie kandidátov na takéto otázky dokážu dotvoriť obraz napríklad o schopnosti kandidáta zachovať pokoj a racionálny prístup, aj keď sa nachádza ďaleko od svojej komfortnej zóny.