v poslednom čase sa bývalý premiér rád stavia do roly obete a pokúša sa získať súcit verejnosti. Na protestoch 17. novembra sa človek, ktorý sedel na najvyššej špici vedenia štátu v ére, keď tu mala mafia raj, pokúsil vystupovať ako obeť šikanovania a politického teroru. Bolo na ňom jasne vidieť, ako sa bojí. Nič, čo mu pozeralo z očí, už ani len nešlo okolo jasného úsudku. Civel odtiaľ čistý živočíšny strach zo spravodlivosti, ktorá by naňho mohla dosiahnuť. Bolo to desivé a istým čiernohumorným spôsobom by to bolo aj na pobavenie – nebyť toho, že za Ficovej vlády bolo umožnené zavraždenie nevinných ľudí, ktorí mali život pred sebou a nik im naň nemal právo siahnuť. Jedine spomienka na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú mi bránila rozosmiať sa pri pohľade na Ficovu vystrašenú tvár. Ale celkovo bol ten obraz neuveriteľný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.