kto teda prehral a kto vyhral zvolením Maroša Žilinku?

Prehrali všetci tí voliči, ktorí si od novej koalície sľubovali nie najmenej zlé, ale najviac dobré riešenia. Maroš Žilinka bol spolu so sudcom Klimentom najproblematickejší kandidát. Bolo to cítiť pri vypočúvaní pred poslancami Ústavnoprávneho výboru, ale bolo to pomerne jasné aj predtým. Prečo teda vyhral? Byť generálnym prokurátorom nie je ľudské právo a v situácii rozvratu právneho štátu platí pre kandidátov na tento post skôr prezumpcia viny než dôvera. 

Bolo preto povinnosťou koalície zvoliť takého kandidáta, na ktorého nepadá ani tieň podozrenia, že by mohol kedykoľvek – v minulosti či v budúcnosti – inklinovať k problémovým osobám. Prečo teda neboli mená Gučík a Kaliňák stopkou? A prečo nebolo varovaním ani to, že Žilinka bol jediný kandidát Borisa Kollára? A prečo neprekážalo ani to, že práve Kollár už úspešne nominoval aj šéfa tajnej služby? Tým všetkým nie je povedané, že Maroš Žilinka je závadová osoba, napokon, objednávka jeho vraždy je silný protiargument. Ale je tým povedané mnohé. Pretože v slovenskej politike platí, že realita je takmer vždy ešte horšia než jej zdanie.