raz dávno bol Sváťa Karásek hosťom .pod lampou. Keď sme po polnoci v STV skončili, so samozrejmosťou sa opýtal: „Kam jdem na pívo?“ V tých rokoch toho už v noci veľa otvoreného nebolo, tak sme ho vzali aj s Jurajom do Irishu. Tam si k nám prisadol jeden mladý človek a začal predvádzať svoju vieru. „Víš o Bohu hovno,“ povedal mu stroho Sváťa.

Raz, tiež dávno, sme boli s Jurajom a Martinom Mojžišom hosťami Levočského fóra. A bol tam aj Sváťa. Keď sme po diskusii zašli do skvelej miestnej krčmy a debatovali o našich predstavách Boha, Martin v jednej chvíli povedal, že síce nemá dar viery, ale že by bol veľmi rád, ak by bolo kresťanstvo pravdivé. „Diť to je víra jak prase,“ zareagoval Sváťa a radostne si s nami pripil.

Toto bol Sváťa. Vymykal sa normám, nezmestil sa do vzorcov, nebol poslušný ani navonok príliš slušný, a predsa to bol jeden z najcitlivejších a najláskavejších ľudí celého Československa.

Bol skvelý kazateľ, preto ho komunisti zakazovali a napokon v monsterprocese s Plastikmi aj zavreli. Napriek tomu podpísal Chartu 77, a keď preto znovu nemohol verejne kázať, naďalej tajne spieval, hoci vtedy nešlo len o kariéru, ale aj o väzenie a život. Robil to so samozrejmosťou, ktorá pri pohľade na dnešnú dobu lacných ústupov a strachov vyráža dych.