tie zvláštne pocity blízkosti, ktoré ako fluidum prenikajú našimi telami, sa odohrávajú na celom svete v dušiach a mysliach stoviek miliónov, možno miliárd ľudí.

Je prirodzenou túžbou tráviť tieto dni s niekým, kto zosobňuje našu minulosť (rodičia, starí rodičia) a sprítomňuje našu budúcnosť (deti, vnúčatá). Tieto sviatočné stretnutia nám jedným dychom pripomínajú pominuteľnosť  a zároveň aj nádej pokračovania našich životov v životoch potomkov,  ktorí s nami sedia pri spoločnom stole. Vieme, že aj naše miesto tu raz zostane prázdne a do pripraveného taniera nikto nenaberie kapustnicu.

 Nie darčeky, ale spomienky a blízkosť našich blízkych je to najcennejšie, čo nachádzame pod ozdobenými vianočnými stromčekmi. A ešte je tu Ježiš, ktorý  prichádza povedať, aby sme sa nebáli, lebo nás čaká jeho kráľovstvo. Je to zvláštne, v čase pandémie si zrazu akosi viac uvedomujeme, o čo všetko prichádzame tým, že musíme zostať sedieť doma a nemôcť sa stretnúť s rodinou.