pozerať sa posledné týždne na nekonanie vlády napriek rastúcemu počtu infikovaných bolo zúfalé. Všetci už pred Vianocami vedeli, že čísla rastú, neexistovala žiadna pochybnosť, a predsa prišiel len slabý lockdown s toľkými výnimkami, že popieral sám seba. Lyžiari sa lyžovali, hoci máme temnú skúsenosť z jarných rakúskych svahov, rodiny sa navštevovali, lebo kto už nechápe povolenie bubliny dvoch rodín ako zelenú pre tri a viac. Aj veriaci sa zhromažďovali, okrem tých, čo majú osvietených duchovných, a ako vieme, veriaci sú dnes pre stav cirkvi čoraz starší, teda riziková skupina. Vedci a epidemiológovia a lekári si kvôli tomu všetkému celý december trhali vlasy, ale kto ich počúval? Veď neboli zvolení.
Nerobili sme nič. Ani testy v najpostihnutejších regiónoch, lebo ak nie celoplošné, tak žiadne. A nie a nie a nie! Nezastavili sme vleky, lebo vlekár, nezavreli sme kostoly, lebo percentá, nebudovali sme poľné nemocnice, lebo ako by sme vyzerali, my, svetoví víťazi prvej vlny?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.