keď sme v roku 2017 písali v PS Víziu jednej krajiny, bol to trochu „futuristický dokument“ približujúci pohľad na Slovensko v roku 2030. K dovtedy známym globálnym hrozbám sme ponúkali provokatívne riešenia, na ktoré by sa malo Slovensko odhodlať ešte skôr, ako nás zastihnú nepripravených. Ani vo sne nám nenapadlo, že úlohu akceleračného faktora by mohla prevziať práve celosvetová pandémia. 

Ak z nej máme popri tragédii a škodách, ktoré privodila, vyťažiť aspoň niečo pozitívne, potom bude spoločnou globálnou úlohou chopiť sa jej ako príležitosti na nový reštart.

Prvou kľúčovou výzvou spolu s úspešným priebehom vakcinácie bude náprava ekonomických škôd. Zaužívaný stereotyp nás bude zvádzať na obvyklé látanie dier daňovými či dôchodkovými reformami. Lenže to práve nesvedčí o pochopení lekcie, ktorú nám epidémia uštedrila. Tá nám totiž ponúkla len symbolickú „ochutnávku“ toho, čo nás čaká, ak sa po nej vrátime do starých koľají. Výzvou pre lídrov (nielen) európskych krajín je preto o to intenzívnejšie ovplyvňovať trh smerom k transformácii na zelenú ekonomiku. Už dnes potrebujeme modelovať jej dopady a predchádzať ničivým vplyvom na zamestnanosť a prepad nekvalifikovanej pracovnej sily. To by nám malo zároveň pripomenúť, že súčasné modely ekonomickej aktivity sa nedajú tak ľahko napasovať ani do definície závislej práce ani do živnostenského oprávnenia a že sa budeme musieť potrápiť s hľadaním právnych riešení pre nové formy práce. Kľúčovou úlohou teda nebude vrátiť ekonomický život do starých koľají, ale naopak, začať brázdiť úplne nové.