neraz počúvame, že sa vlastne niet na čo sťažovať, veď naši prarodičia prežili dve svetové vojny, prekonali hospodárske krízy, dejiny im dávali poza uši z jednej i druhej strany, a oni to hrdinsky zvládli. A my sme teraz generácia slabochov, pretože nedokážeme ani len sedieť doma, ani len obmedziť stretávanie sa bez toho, aby netrpeli naše nervy a medziľudské vzťahy.

Na jednej strane je to pravda – sme navyknutí na štandard, aký tu v minulosti nikdy nebol, a hoci to nie je štandard bezprácny, poskytuje – poskytoval – nám dlho v podstate veľmi dobrý život. Neporovnateľne lepší ako v časoch, keď bola detská úmrtnosť bežným faktom, keď neexistovali vakcíny proti chorobám ako TBC či detská obrna. Takže áno, zvykli sme si na život, v ktorom smrť mohla byť vysunutá na okraj a nevnímaná. Znížil sa tým počet tráum. Ale zrejme sa znížila aj naša odolnosť voči traumám.