násilné vtrhnutie prorepublikánskej masy do srdca americkej demokracie presne v čase, keď Kongres formálne potvrdzoval víťazstvo demokrata Bidena, bolo symbolické. Áno, bol to úbohý prejav Trumpovej neschopnosti uznať akúkoľvek prehru, ale bol to aj dôkaz, že nemorálna hodnotová výlučnosť, a preto aj ochota k násiliu nie je výlučnou vlastnosťou komunistov, progresívnej ľavice či liberálov, ako by to mnohí konzervatívci radi videli. Nie, pýcha a ochota k násiliu je pokušenie každej doby a každej názorovej skupiny, od bežných ateistov cez bezmenných veriacich až po ľavé či pravé elity.

Ale čo znamená, že toto násilie prišlo na popud legitímne zvoleného prezidenta najsilnejšej demokracie sveta? Lebo rôzne sfanatizované skupiny sa nájdu všelikde, ale aby ich dirigoval líder slobodného sveta a väčšinovo odhlasovaný nominant republikánov, to je nevídané. Odpovede sú len dve.