v roku 1973 natočil Francis Ford Coppola podľa románu Mária Puza prvý diel legendárneho Krstného otca. V ňom aj v ďalších dvoch pokračovaniach brilantne popísal sicílsky klan Corleoneovcov. Striedajú sa tu jeho vzostupy a pády, jemnosť aj krutosť, rodiace sa životy aj tragické úmrtia, sicílska usadenosť aj americká či vatikánska expanzia.

Trilógia sa radí medzi top filmy všetkých čias. Ale nestalo sa to iba pre genialitu režiséra a skvelú prácu hercov, špeciálne Marlona Branda a Al Pacina. Stalo sa to aj pre fascinujúce spojenie citu a bezcitnosti, nežnosti a krutosti, úcty k životu a pohŕdania ním do príbehu jednej konkrétnej rodiny. V Krstnom otcovi je možné, aby bol ten istý človek milujúcim otcom a starým otcom a súčasne chladnokrvným vrahom iných skvelých otcov a starých otcov, ktorí sú na tom úplne rovnako. Je to vyrušujúci a provokujúci príbeh o dobre a zle, ktoré sa schádzajú v tom istom čase, v tom istom priestore a v tom istom človeku a bijú sa o neho. Od začiatku trilógie je, samozrejme, jasné, že láske milujúceho otca, ktorý pre moc a peniaze zabíja iných milujúcich otcov, ktorí dovtedy stihli zabiť iných milujúcich otcov, niečo dôležité chýba. Že láska, ktorá vidí len svoju rodinu, svoj klan, svoju pospolitosť (dnes by sme do filmu asi pridali svoju stranu, svoju krajinu či svoje hodnoty), no tým ostatným pokojne uprie aj právo žiť, nie je láska, ale diablov trik. Ale je to veľmi prefíkaný trik – až tak, že pri sledovaní Krstného otca sa občas divák pristihne, že sa nechcene stáva fanúšikom toho či onoho zločinca a občas dokonca aj násilného riešenia, ak to pomôže obľúbenejšej postave či rodine.

Téma .týždňa: Kauza Lučanský

milan

Zdá sa, že práve tento prefíkaný trik je odpoveďou na otázku, ako môže ktokoľvek dať svoj hlas heslu All for Milan. Je to natoľko absurdné heslo, až je v niečom zaujímavé. Pripomeňme si, že bývalý šéf polície spáchal samovraždu po tom, čo bol zadržaný pre viaceré svedectvá o korupcii a zneužívaní funkcie. Podporiť v tejto situácii heslo, ktoré presne sedelo na dvoch zavraždených mladých a úplne nevinných ľudí z jari 2018, ale absolútne nesedí na samovraždu podozrivého exšéfa polície, môže iba človek bez srdca a svedomia. Alebo nie?

SITA/BRANISLAV BIBELMinisterka spravodlivosti SR Mária Kolíková, riaditeľ Ústavu pre výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Prešove Norbert Kundrák a odchádzajúci generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan pred začatím rokovania členov Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o okolnostiach úmrtia Milana Lučanského.

Milan Lučanský nebol zloduch od A po Z. V časoch najbrutálnejšej mečiarovskej mafie sa podieľal na usvedčení Mikuláša Černáka, najobávanejšieho vraha tých čias. Podľa viacerých svedectiev to dokázal s využitím iných vrahov, ktorým sa všeličo odpustilo, ale tak to občas chodí. Bolo to asi pištoľnícke, ale taký bol celý svet mečiarizmu. Hlavne to však zlo nerozširovalo, ale zmenšovalo. 

Potom však prišlo dôvodné podozrenie, že aj jeho nečinnosťou sa podarilo utiecť Karolovi Mellovi pred trestom. Neskôr prišli aj iné podozrenia – napríklad zo záhadne nadobudnutého majetku. A prišli aj vyhlásenia a kroky, ktoré smerovali proti práci vyšetrovacieho tímu Petra Juhása či priamo proti nebohému Jánovi Kuciakovi (podľa exšéfa polície naprí­klad mladý novinár podcenil situáciu...). To všetko bolo skôr temné, no u časti verejnosti stále prevažoval dojem, že Milan Lučanský je na tej lepšej strane zápasu o Slovensko. Napokon, šéfom polície sa stal za Pellegriniho, nie za Fica, a práve za jeho pôsobenia sa pohli ľady s Kočnerom a ďalšími rybami druhého sledu. Vila na Floride, pre väčšinu nejasný spor s vyšetrovateľom vraždy, informácie o dvoch skupinách vo vedení polície, ktoré sa pádom Fica len vystriedali, pretože reprezentujú rôznych oligarchov (no ten istý svet zločinu) ani šialená veta o mŕtvom novinárovi ten dojem neprebili.