je nám jasné, že mafiánsky štát sa nesmie vrátiť. Bol sebecký, ničivý a nakoniec aj vražedný. Jeho pokračovatelia sú medzi nami, chcú predčasné voľby a nové eldorádo, hoci ako vždy doteraz cynicky klamú, že už nie. Neznášame ich.

Je nám jasné aj to, že bojovníci proti mafiánskemu štátu nezvládli volebnú výhru. Sú detinskí, samoľúbi, neprofesionálni a všeobecne chabí. Ani dve dôležité reformy už nestihnú. A k tomu ten ich šéf, čo nadraďuje seba a svoje vysnívané atómové zbrane nad všetko, spojencov, vedu a áno, aj nad zdravie všetkých ostatných. Neznášame ho, a trochu už aj ich. 

 Vieme, že korona ešte neodchádza. Bojíme sa o blízkych aj o seba. Nenaučili sme sa ešte dávať prednosť slabším, pomáhať potrebným, znášať otravných, no zrazu máme dať prednosť ochrane ich života pred očkovacím zaistením toho nášho. Nezvládame to, predbiehame sa. Nemajú nás za to radi. Ani my sa za to nemáme radi.

Všetci sme už unavení z korony, z ostatných aj zo seba. Začíname byť nahnevaní, nepríjemní, sami.

Dá sa veci vidieť inak?