v prvom rade, vláda sa neriadila názormi odborníkov ani z vlastných radov. Na svojom zasadnutí v polovici decembra neprijala prísnejšie opatrenia spôsobilé zabrániť nekontrolovanému nárastu počtu infikovaných. Prevážili obavy z prepadu voličskej popularity, záujmy niektorých skupín obyvateľstva a napokon aj ochrana podnikateľského majetku. Namiesto jasných, tvrdých a účinných opatrení sme diskutovali o výklade výnimiek a termínoch skutočného uplatňovania.
V druhom rade, vláde sa darilo presadzovať počas prvej vlny viaceré opatrenia nie na základe vlastného rešpektu, ale strachu pred neznámym vírusom. O tento nástroj sa vláda pripravila sama vlastnou zlou komunikáciou. Občania sú tiež objektívne unavení z dodržiavania rôznych obmedzení. Ako k tomu problému vládni predstavitelia pristúpili? Predovšetkým so strachom pred nevôľou voličov, a preto ani dnes nevieme, koľko pokút bolo uložených za nedodržanie opatrení. Prísne zákazy presunov medzi okresmi sa ignorujú a jediný výsledok je neustále prepadajúca sa dôvera k navrhovaným opatreniam, ale aj k inštitúciám, ktoré ich navrhujú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.