presne rok po voľbách bolo už hádam úplne jasné, že spôsob vládnutia magistra Matoviča vytvára čoraz lepšie predpoklady pre návrat Fica, Pellegriniho a ich mafiánskeho štátu. Jediná možnosť odvrátenia tejto katastrofy spočívala vo výmene na poste premiéra, pri zachovaní vlády súčasnej koalície. Ale nikde, ani ďaleko na obzore, nebolo vidieť rozumne pravdepodobný scenár takéhoto vývoja. Skôr sa zdalo, že Matovič môže vydržať ďalšie tri roky.

Prešlo však dvadsaťštyri hodín a všetko bolo inak. Predseda vlády poza chrbát koaličných partnerov od Rusov kúpil a priviezol neregistrovanú vakcínu, usporiadal ďalšiu zo svojich triumfálnych tlačoviek a popritom, len tak mimochodom, zosmiešnil a ponížil stranu Za ľudí. To bolo to Matovičovo prekvapenie. No reakcia prišla ešte v ten večer. Poslanec poníženej strany Tomáš Valášek vystúpil z koalície aj zo strany. To bolo to prekvapenie pre Matoviča. V prvej chvíli mu pritom celkom nedošlo, čo sa práve začalo diať.

Téma .týždňa: Do finále

lavína

Na prvý pohľad sa dá nad stratou jedného poslanca mávnuť rukou a pridať nejaké to ohováranie. Tak to Matovič robil vždy, naposledy pri Miroslavovi Kollárovi. Lenže jeden a jeden sú dva, keď sa k tomu pridá odhodlaný Ján Benčík, tak je to tri, čo je štvrtina dvanásťčlenného poslaneckého klubu. A pozor – ešte je tu Juraj Šeliga, doktorka Letanovská a niektorí ďalší. Remišovej dnes reálne hrozil rozpad poslaneckého klubu aj strany. Ona sama by pritom Matovičovi možno aj odpustila celé to pokorenie, spočívajúce v predstieraní prijatia koaličného veta a následnom letiskovom výsmechu založenom na úplnom ignorovaní vôle partnerov. Odpor šéfky Za ľudí k Matovičovi je totiž silený, pretože nevychádza z vlastného presvedčenia. Lenže ľudí s presvedčením má Remišová v poslaneckom klube, a rýchlo sa ukázalo, že aj jednotlivý poslanec Za ľudí dokáže mať rozhodujúcu silu – najmä ak je tých jednotlivých poslancov čoraz viac.

Keby žil Matovič v reálnom svete, možno by pochopil Remišovej situáciu a snažil sa všetko nejako upokojiť. Lenže on žije vo svojom vlastnom svete a do toho nášho si chodí len pre svoju dávku potlesku.