keď sme celá rodina pred ôsmimi rokmi v čase „sede vacante“ (uprázdneného pápežského stolca po prekvapivej rezignácií Benedikta XVI.) kráčali Sixtínskou kaplnkou, ani vo sne nás nenapadlo, že budeme jedni z jej posledných návštevníkov. Obaja naši malí chlapci nás prekvapivo aj po dlhých chvíľach obdivu všetkej tej nádhery prosili, aby sme pod Michelangelovým veľdielom „ešte chvíľu zostali“. Pár hodín nato kaplnku uzavreli, aby pripravili voľbu novej hlavy katolíckej cirkvi.
O pár dní neskôr sa nám predstavil v upršaný večer 13. marca 2013, keď po prvý raz vystúpil z útrob Baziliky sv. Petra na balkón, odkiaľ pozdravil milióny ľudí na Námestí svätého Petra a pred televíznymi obrazovkami dnes už pamätnou vetou: „Bratia a sestry, dobrý večer! Viete, že povinnosťou konkláve je darovať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli ho šli vziať až takmer z konca sveta.“ Hneď potom vyzval na modlitbu za svojho predchodcu. A vzápätí prekvapil menom zvoleného patróna. „Chudáčik z Assisi“, ako občas volali sv. Františka, je stredovekou ikonou chudoby, lásky k prírode a prijatia smrti, ktorú nazval sestrou. Novozvolený pápež sa neodel do červeného hermelínu, ale jednoduchej bielej reverendy a namiesto nových karmínových mokasín pripravených pre novú hlavu cirkvi vyšiel na balkón v čiernych ortopedických topánkach. Niekoľko dní potom verejnosti ukázal staručký Renault 19, v ktorom sa plánoval pohybovať po území Ríma.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.