v ére Slovenska sa tajná služba už niekoľkokrát predstavila v nie práve najlepšom svetle. Konala protizákonne a neraz bola zneužitá. Obchodovala s informáciami a spolupracovala na rozklade ,,vnútorného politického“ nepriateľa.
Spomeňme si na únos prezidentovho syna a s tým spojený pokus o ovplyvňovanie prezidenta. A to všetko len preto, aby sa chránil Mečiar a jeho oligarchovia počas obdobia divokej privatizácie. SIS vypravila aj pátracie a likvidačné komando voči občanovi vlastnej krajiny Fegyveresovi, ktorý o únose chcel vypovedať. Je to jedna neslávna aféra z obdobia Lexu.
Do vládnej krízy prispela SIS aj za Dzurindovej vlády, stačí si spomenúť na kauzu Skupinka. A žiadnou výnimkou nebolo ani sledovanie vlastných ministrov.
Nezabúdajme ani na kauzu Gorila, ktorá síce bola výsledkom legálneho odposluchu SIS, ale stala sa predmetom obchodovania s informáciami. Miesto toho, aby sa aféra poriadne vyšetrila a vyvodila sa z nej zodpovednosť. (Bolo lukratívnejšie informácie predať).
Počas obdobia Smeru a jeho koaličných partnerov sa SIS aktívne podieľala na vybudovaní ,,mafiánskej krajiny“. Boli to najmä (súčasní či bývalí) pracovníci SIS, ktorí sa podieľali na sledovaní novinárov v Kočnerovom záujme. A ochraňovali mafiánsky systém.
Slovensko má obrovský problém, pretože vo väzbe sedí nielen riaditeľ SIS, ale aj jeho zástupca Beňa. Je namieste otázka, čo sa deje v SIS. Máme nastavené kontrolné mechanizmy voči tejto inštitúcii správne?
SIS má príliš veľkú moc, príliš veľa peňazí od daňových poplatníkov a enormne nízku kontrolu.
Pre Maďarské fórum je otázkou aj to, či taká ,,veľká“ krajina ako Slovensko potrebuje toľko spravodajských organizácií a také veľké silové zložky? Či si to vôbec môžeme dovoliť? Je táto štruktúra potrebná v takom rozsahu? Na Slovensku pôsobí SIS, Vojenské spravodajstvo, spravodajstvo v rámci ZVJS a nezabúdajme na políciu a vojsko.
Nazdávame sa, že aj tieto oblasti by potrebovali systémovú zmenu v podobe zoštíhlenia, zlacnenia a hlavne zavedenia účinnej kontroly.
Áno, je možné povedať, že je to politickomocenský boj. A možno to tak aj je, veď kto z nás vie posúdiť, na akých postoch zostali po mafiánskej vláde posluhovači systému.
Stačí sa trochu porozhliadnuť aj na to, ako nový generálny prokurátor Žilinka obhajuje Kaliňáka a pomáha mu von zo šlamastiky. Toto si nik z nás nemyslel. Aj tu sa ukazuje, že Program Maďarského fóra zameraný na systémové prebudovanie prokuratúry sovietskeho typu bol a je dôležitejší ako verejné vypočutie kandidátov.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.