určujúcim dňom bol pondelok, ktorý priniesol očakávané tlačové konferencie strán Sloboda a Solidarita a Za ľudí, a tiež neočakávanú tlačovú konferenciu Sme rodina. Zvyšok týždňa sa potom niesol už len v znamení pred verejnosťou skrytých vyjednávaní, mlčiaceho Facebooku predsedu vlády a ťažko zrozumiteľnej politicko-tanečnej kreácie podpredsedníčky vlády.
Na to všetko sa z úctivej vzdialenosti pozerali dve až tri svorky vlkov. V očiach im blčali šialené ohníčky a pomedzi vycerené zuby im na zem odkvapkávali pomerne besné sliny. Nie, koaličné strany nehrali bežnú politickú hru. Rozhodovali o tom, či sa podarí zachrániť túto krajinu pred vskutku strašidelným nebezpečenstvom..
sas
Všeličo sa dá Richardovi Sulíkovi vyčítať, medzi iným malý rešpekt k pandémii či opakované oslabovanie vlastnej strany riešením vnútrostraníckych konfliktov metódami, ktoré boli demokratické len de iure. Minulý týždeň však zvládol výborne. Na pondelkovej tlačovej konferencii bol napriek evidentnej únave pokojný, jasný, rozhodný a pritom neútočný. Desať dní, ktoré dal Matovičovi na odstúpenie z postu premiéra, považovali niektorí komentátori za chybu, v skutočnosti to však bolo rozvážne rozhodnutie – nehovoriac o tom, že keby dal predsedovi vlády tri alebo päť dní, tí istí komentátori by ho obviňovali z unáhlenosti a z prílišnej agresivity.
Téma .týždňa: Vysoká hra nízkych
Počas týždňa potom nenechal nikoho na pochybách o tom, že všetko myslí úplne vážne. Svoj pevný postoj dokonca mierne pritvrdil, pričom nevybočil z rámca stanoveného pondelkovou tlačovkou. Podobne ako pri eurovalovej kríze sa mu teda musí uznať jedno – v kritickej situácii je jasne čitateľný a keď už raz urobí zásadné rozhodnutie, nemení ho.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.