aj s tými „dočasne zastupujúcimi“ sa od Milana Kňažka na tomto poste vystriedalo 19 ministrov zahraničných vecí. Ešte si dobre pamätám Zdenku Kramplovú, ktorú jej vtedajší šéf Vladimír Mečiar nazval „hruštičkou húževnatou“. Táto dáma sa po odchode z funkcie aj v duchu tej prezývky zachovala. Nechala sa vyslať do Kanady ako veľvyslankyňa. A odtiaľ ju celé mesiace nikto nevedel dostať späť. Bola naozaj húževnatá.  

Minister Schenk sa zas mlčky prizeral, ako tajná služba SIS uniesla do zahraničia prezidentovho syna. Aj toľko ospevovaný Miroslav Lajčák sa celé roky tváril, že nevidí, ako sa štát neodvratne dostáva do rúk mafiánov. Ľudí, ktorí sa nebáli hovoriť o korupčných pomeroch na jeho ministerstve nechal vyhodiť, takže sa jeho slepote niet čo čudovať.

Väčšine šéfov našej diplomacie išlo v prvom rade o seba a až potom o štát a nás občanov. No ten posledný, Ivan Korčok, odišiel preto, lebo sa už nemohol dívať na to, akým spôsobom funguje vláda pod vedením Igora Matoviča. Pre tohto kultivovaného diplomata muselo byť utrpením každý týždeň na vláde počúvať  reči kolportéra z Trnavy.