pokojné tempo vývoja vládnej krízy diktoval Richard Sulík. On a jeho neveľký tím išli presne podľa predpokladov. Ich plán bol verejne známy a úplne správny, takže na ňom nepotrebovali nič meniť. A všetko ostatné sa odvíjalo od tohto plánu.

Hlavným výsledkom bola pomerne smiešne vyzerajúca vedúca skupinka. Heger a Doležal sa trápia na troch bicykloch naraz, Naď a Remišová idú každý na dvoch a majú pri tom zaradené veľmi ľahké prevody, takže napriek hektickému šliapaniu do pedálov idú stále rovnako pomaly. Ťarbavý pohyb priveľkého množstva bicyklov vedeného primalým počtom jazdcov však priniesol zdanlivo nečakané, v skutočnosti však celkom zákonité oživenie. O slovo sa prihlásil večný kráľ nevydarených únikov – Ján Budaj.

jano

O čo všetko sa už Budaj za posledných tridsať rokov pokúšal a čo všetko nedosiahol, to je materiál na samostatný článok, skôr seriál. Potenciál, ktorý získal v roku 1989 (marketingovo najsilnejšia zostala tá čiapka, ale ani Budaj samotný nebol márny) zničil už v prvej polovici roku 1990 – a odvtedy sa ho snaží obnoviť prekrúcaním histórie. A keďže Budajovo zlyhanie bolo obrovské, prekrúcanie histórie musí byť rovnako veľké.

Téma .týždňa: Kôl v plote

Falšovanie dejín je na Slovensku vcelku uznávaná akademická disciplína a Budaj je v nej napriek svojmu amatérstvu pomerne úspešný – to znamená, že sa ešte stále nájde dosť ľudí, ktorí mu veria. Do karát mu hrajú dve veci: naša mimoriadne slabá pamäť a jeho relatívne hlboký hlas. Vety hovorené nie príliš freneticky a dostatočne hlbokým hlasom sú u nás považované za prejav rozvážnej noblesy. V krajine bez šľachtickej tradície je to vcelku prirodzené, keďže nemáme veľmi s čím porovnávať.

Aj keď, keby sme chceli, skutočnú noblesu nájdeme aj u nás. Len minulý týždeň priniesol dva príklady. Ivan Korčok aj Tomáš Valášek sa opäť raz prejavili ako skutoční diplomati. My tu medzi Tatrami a Dunajom si väčšinou myslíme, že základným predpokladom diplomacie je decentná slizkosť, lenže základným predpokladom skutočnej diplomacie sú šľachtické cnosti. Medzi nimi aj formálna slušnosť, ale najmä osobná odvaha, úcta k pravde, jednoznačné rozoznávanie hodnôt a schopnosť povedať správne veci v správnej chvíli. Korčok aj Valášek to minulý týždeň predviedli síce stručne, ale úplne jasne.