v roku 1950 obvinili môjho otca komunisti z protištátnej činnosti a odsúdili ho na 16 rokov tvrdého väzenia. Podobne naložili s mnohými členmi našej rodiny. V Československu sa v tej dobe zatváralo a popravovalo ostošesť. Takých rodín akou tá naša boli tisíce.

Mnoho rokov po otcovom návrate z väzenia a smrti oboch rodičov som si konečne prečítal otcovu korešpondenciu s mamou. Samozrejme, písať mohli len to, čo im väzenskí cenzori písať povolili. V podstate tam boli také banálne vety: Mám sa dobre, nič mi nechýba, myslím na teba, bozkávam ťa. Nič iné by im napísať a hlavne poslať nepovolili.