konflikty medzi Izraelom a jeho okolím – čo je v skutočnosti stále rovnaký spor o to, či má Izrael právo existovať – sa nás týkajú úplne priamo. Slovensko bolo počas druhej svetovej vojny na zlej strane, navyše sa samo aktívne zapojilo do pokusu vyhladiť celý židovský národ. Ten pokus nevyšiel, ale milióny obetí holokaustu sú najtemnejšou škvrnou na tvári vtedajšieho Nemecka a jeho spojencov, a v istom zmysle aj Západu ako takého. Povojnová pomoc pri vzniku a uznaní Izraela bola preto len minimom toho, čo sa dalo urobiť v akte nášho pokánia. Ale z toho povojnového aktu, ak má trvať jeho zmysel, vyplýva aj naša dnešná povinnosť trvalo brániť právo Izraela na existenciu.

A presne o to ide v každom konflikte, ktorý Izrael zvádza. Je to tak v otázke iránskeho jadrového programu, je to tak v boji s teroristickými organizáciami vo viacerých okolitých krajinách a je to tak aj v konflikte s Hamasom. Izrael chce existovať, dostal na to záruky a dostáva aj podporu Západu, iní chcú, naopak, Izrael vymazať z mapy a dostávajú na to podporu viacerých susediacich režimov. V tomto hroznom konflikte nie je možné byť neutrálny a z pozície Slovenska je to vylúčené o to viac, že sme sa už raz podieľali na pokuse vyhladiť židovský národ, takže je našou elementárnou zodpovednosťou brániť jeho opakovaniu.