útoky diktatúr na lietadlá nie sú v dejinách letectva nič nové. Už v roku 1938 zaútočili japonské stíhačky na spoločne prevádzkované civilné lietadlo DC2 čínskych a amerických aerolínií. Podľa niektorých zdrojov išlo o pokus zabiť syna čínskeho prezidenta Sunjatsena. To isté lietadlo sa po oprave stalo účastníkom ešte jedného podobného útoku v štyridsiatych rokoch.
Známy je incident, pri ktorom po páde lietadla DC6 zahynul generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld. Ten letel na rokovania o prímerí v konžskej kríze. Čo sa pôvodne zdalo ako chyba pilota, bolo podľa dôkazov zverejnených v roku 2014 zrejme zostrelenie belgickým pilotom – nájomným vrahom.
V roku 1983 priviedlo zostrelenie letu KAL 007 juhokórejských aerolínií sovietskou stíhačkou svet takmer na pokraj globálneho konfliktu. Lietadlo sa vinou chyby pilota odchýlilo z kurzu a sovietske stíhačky si ho pomýlili s americkým špionážnym lietadlom, ktoré sa pohybovalo v blízkom vzdušnom priestore.
V posledných dvoch dekádach sa v Európe odohral len jeden podobný incident. Zostrelenie letu 17 Malajzijských aerolínií ruskou raketou, vypálenou z územia východnej Ukrajiny, ovládaného Ruskom podporovanými rebelmi, bolo hromadnou vraždou nevinných cestujúcich. Dodnes za ňu nebol nikto potrestaný. Ruská diktatúra Vladimíra Putina vrahov skryla a napriek jasnému verdiktu medzinárodnej vyšetrovacej komisie vytrvalo odmieta svoj podiel viny na smrti 298 ľudí na palube vrátane 80 detí.
V nedeľu, našťastie, nedošlo k obetiam na životoch, aj keď je aj na medzinárodnom spoločenstve, aby sa takou obeťou nestal zatknutý novinár Pratasevič. V Bielorusku mu totiž hrozí trest smrti.
Slovné reakcie boli silné, najbližšie dni ukážu, či nezostane len pri nich. Mali by totiž nasledovať aj konkrétne kroky, ktoré by Lukašenkovi ukázali, že si niečo také, ako v nedeľu, nemôže v žiadnom prípade dovoľovať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.