po tom, čo už vieme o štáte, v ktorom sme žili predošlých osem rokov, nie je vôbec prekvapujúce, že sa objavujú stále nové zadržania ľudí z vedenia polície, prokuratúry či súdov. Je to už únavné a vyvoláva to všelijaké neistoty, ale prerastenie orgánov štátu jeho únoscami bolo natoľko masívne, že ozdravný postup nemohol byť ani rýchly, ani bezbolestný a v skutočnosti ani bezchybný. Vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorým pripadli najvážnejšie kauzy, narazili na sofistikovaného nepriateľa, ktorý vie, ako využiť neznalosť verejnosti a akúkoľvek chybu štátnych orgánov na diskreditáciu ozdravného snaženia. O tom bol krik spriaznených politických, mediálnych a expertných klík pri samovražde bývalého šéfa polície, o tom sú ich reči o politických väzňoch a o tom aj je ich úsilie vyrobiť zo snahy očistiť krajinu zločin organizovaný koalíciou. Je to priehľadné, pochopiteľné a vlastne len sebazáchovné. Žili sme v unesenom štáte, nie v sociálnej demokracii, preto sa deje mnoho zadržaní, preto ohrozené skupiny kričia a preto je a ešte bude návrat k právnemu štátu taký bolestný.

Ale aj konanie novej garnitúry už kladie ťaživú otázku. A nejde len o pandémiu, nezvládnutú pre nerešpektovanie vedcov. Ide aj o kroky proti únoscom štátu.