už si nepamätám, kto vlastne hádzal ten dlhý aut pri strave 2:1 v zápase s Talianskom na MS v Južnej Afrike. Lopta sa dostala k nabiehajúcemu Kopúnkovi, aj keď dodnes nechápem, ako je možné, že Taliani, majstri defenzívy, skočili na taký lacný trik. Slovenský futbalista sa jemne dotkol lopty, preloboval prekvapeného Buffona a bol z toho víťazný gól. Taliani robili, čo mohli, ešte pred štyrmi rokmi boli majstrami sveta, no nakoniec museli pred nami kapitulovať. V ten podvečer sme hrali fantasticky. Bol to asi najkrajší zápas v našej krátkej futbalovej histórii.

Myslíte, že niečo podobné zažijeme aj na tomto Eure? Obávam sa, že nie. Na Euro sme sa prepchali doslova uchom ihly cez bizarnú baráž, ktorú rozhodol nemožný Michal Ďuriš. V tejto sezóne dal v cyperskej lige len dva góly a predsa na turnaj cestuje. Vlastne aj právom.  Za ten jediný gól proti Severnému Írsku si tento výlet zaslúži, len prosíme trénera Tarkoviča a jeho asistentov, aby ho nasadzovali čo najmenej. Svojou nemohúcnosťou nám pri TV spôsobuje infarktové stavy.

Ale nechajme Ďuriša Ďurišom. Aké máme v skutočnosti šance?