najskôr dve faktické poznámky.

Prvá – súčasná koalícia si za dnešný problém môže do veľkej miery sama. Kasala sa budovať spravodlivosť, no v kľúčových silových pozíciách ponechala aj po voľbách ľudí minulosti a s nimi takú kultúru, ktorá spravodlivosť roky vedome ubíjala. Čo od nich čakala? Je pravda, že Pellegriniho vláda ich pred voľbami vo funkciách zákonmi zabetónovala, takže ľahká výmena na rozhodujúcich postoch nebola možná. Ale kto čakal ľahké úlohy? Nová garnitúra mala ústavnú väčšinu a ak verila, že ide opraviť unesený štát, jej povinnosťou bolo prijať také zákony, ktoré by nový štart silových zložiek umožňovali. Také návrhy boli, prevládol však strach, že sa to bude považovať za nedemokratické. Bol to hlúpy strach, nehodný vážnosti povolebnej úlohy. Dnes zreje trpké ovocie.

Druhá faktická poznámka – súčasná koalícia sama rozhodla, že tajnú službu bude viesť nominant Borisa Kollára, a urobila to znovu dokonca aj po jeho zadržaní. K tomu sa nedá dodať nič.

A teraz k pohľadu, ktorý veci napriek megachybám koalície zjasňuje. Je to pohľad na tajnú službu a inšpekciu ministerstva vnútra, ktoré sú dnes v centre diania.