Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ján Langoš, ten, ktorý plával proti prúdu

.tomáš Zálešák .názory

Je mnoho ľudí, ktorí očaria svojim umením plávať po prúde a hladiť po srsti. Je aj mnoho takých, ktorých buričstvo je len pózou, ladiacou s módnymi trendmi. Ján Langoš. (2. 8. 1946 – 15. 6. 2006) nepatril ani medzi jedných, ani medzi druhých.

Tomáš Zálešák

nebudoval si kariéru na umení povedať každému, čo sa mu páči, za chrbtom tých druhých. Plával proti prúdu a nikdy sa na to nesťažoval. Prekážky boli pre neho výzvou, nie výhovorkou. No napriek tomu, že v kritických situáciách neuhol naľavo ani napravo, jeho osobnosť nerozdeľovala. Spájala tých, ktorí by bez jeho prítomnosti zostali rozdelení, a neraz aj dnes rozdelení sú. Spájal kresťanský aj občiansky disent, a spájal aj protiklady politiky ponovembrových reforiem a nášho spoločného vyrovnávania sa s vykoľajenou minulosťou. Bol disidentom s vysokými nádejami aj politikom so zmyslom pre každodennú, prízemnú realitu. Rozumel osvedčeným hodnotám minulosti a dokázal pozerať s odvahou do neistej budúcnosti. Pre oboje dokázal vytrvalo pracovať. Bol fyzik a informatik, ktorému však nechýbal hlboký, hoci neokázalý cit pre posvätno a duchovno. A opis jeho osobnosti by nebol úplný, keby sme zabudli aj na jeho citlivý vzťah k životnému prostrediu. Bol občanom aj veriacim kresťanom. Veril vo vyššiu civitas Dei, a predsa stál pevne oboma nohami v civitas terrena, v súčasnej spoločnosti, v tomto časnom svete a pominuteľnom živote. Vo svete, ktorého vykoreňujúce premeny, nástrahy a tragické konflikty tak často spôsobujú, že v ňom strácame rovnováhu a padáme.   

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite