demokracia, ako je všeobecne známe, je vec krehká. V každých voľbách môže vyniesť k moci svojich hrobárov. Preto je pre ňu životne dôležitý systém bŕzd a protiváh, ktorý to prípadným hrobárom a ich voličom čo najviac sťažuje. Základom systému bŕzd a protiváh je rozdelenie moci na moc výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Nefunguje to dokonale, ale čo už je na tomto svete dokonalé?

Na Slovensku má oddelenie výkonnej a zákonodarnej moci zaujímavú formu – obidve sú zvyčajne pod totálnou nadvládou jedného muža. Predseda vlády, či už sa volá Mečiar, Fico alebo Matovič, suverénne kontroluje parlament, ktorý má kontrolovať jeho. Lenže – a práve tým je Slovensko zaujímavé – premiér si tú dvojnásobnú moc nedokáže dlhodobo udržať. Aj Mečiar, aj Fico, aj Matovič prišli o kontrolu nad parlamentom, a tým pádom aj o kreslo predsedu vlády.

Tretím pilierom slovenskej demokracie je skorumpované súdnictvo, pričom korupcia nie je jeho najväčším problémom (tým je nadkritické množstvo bezcharakterných hlupákov v sudcovských talároch). Aj takéto súdnictvo však vie zohrať dôležitú úlohu pri ochrane demokracie. Týka sa to najmä Ústavného súdu, ktorý to celé má ešte sťažené pozoruhodne mizernou úrovňou slovenskej ústavy a rovnako mizernou úrovňou niektorých svojich vlastných minulých rozhodnutí.

referendum

Typickou ukážkou kvality slovenskej ústavy je druhý oddiel piatej hlavy venovaný referendu. V aktuálnom prípade referenda s otázkou skrátenia súčasného volebného obdobia a vyhlásenia predčasných volieb vôbec nie je jasné, či táto otázka je, alebo nie je v súlade s ústavou. Pod nejasnosťou pritom nerozumieme len subjektívny pocit, ale objektívny fakt, že rôzni ústavní právnici majú na túto vec veľmi protichodné názory.